lektvárec

podstatné meno  (substantívum)  ●  mužský rod  (maskulínum)

Lektvar alebo polotuhá až tekutá hmota podobná lektvaru, zhotovená podobne ako lektvar, alebo pripravená z lektvaru (napríklad jeho riedením);  odvar;  zápar;  macerát;  výluh;  elixír.

Ukážky: 

Babička sa napriamila a zhlboka dýchala.  S rukou pritlačenou na ústa zakerovala Bruna nazad do jeho hosťovskej spálničky.  Slzami omokrenú nočnú košeľu mu prehodila cez posteľ.  Pri pohľade na prázdny smaltovaný lavórik ju pochytil nový záchvat.  Až teraz Bruno vyrozumel, že išlo o nekontrolovateľné návaly okúňavého pišťania a pridúšaného smiechu: 
—Tú...  Tú vec...—  lapala po dychu.  —Pred spaním!  Nie vyslopnúť ste mali, lektvárec pivonný!  Tú chlapeckú vec si tam mal pánko opláchnuť...!  (Kontext:  Rodina na návšteve neočakávane strávi noc na Hmlistej 5.  Babička Estela staromódnym spôsobom poučuje ich syna Bruna, ako sa má pripraviť na spánok.  Neskúsený osemročný chlapec z modernej doby vypije ponúknutý voňavý odvar určený na hygienické účely v domnení, že ide o čaj.  Zdroj:  J∙ Okram - Záhada zaboreného kľúča.) 

Ohýbanie: 

Skloňovanie (deklinácie, pády):
    ●  jednotné číslo (singulár):   1. (nominatív) jeden: lektvárec   2. (genitív) bez: lektvárca   3. (datív) k/ku životnému / neživotnému: lektvárcovi / lektvárcu   4. (akuzatív) vidím životného / neživotný: lektvárca / lektvárec   5. (vokatív) hejže ktože/čože: lektvárče, lektvárcu   6. (lokál) o životnom / neživotnom: lektvárcovi / lektvárci   7. (inštrumentál) s/so: lektvárcom 
    ●  množné číslo (plurál):   1. (nominatív) viacerí životní / viaceré neživotné: lektvárci / lektvárce   2. (genitív) bez: lektvárcov   3. (datív) k/ku: lektvárcom   4. (akuzatív) vidím životných / neživotné: lektvárcov / lektvárce   5. (vokatív) hejže ktože/čože: lektvárce   6. (lokál) o: lektvárcoch   7. (inštrumentál) s/so: lektvárcami

Cudzojazyčné preklady:

Angličtina / English (EN; translation):  concoction;  conpotion   

Slovníková evidencia:  2022