miestopisčík
podstatné meno (substantívum) ● mužský rod (maskulínum)
(archaizmus) Staršia obdoba slova miestopisec. Človek venujúci sa písaniu miestnej kroniky alebo iného miestopisu či viacerých miestopisov; tvorca zemepisného opisu územia; kartograf; kronikár; lokuskriptor.
Ukážky:
V príprave. (Zdroj: J∙ Okram - mysteriózne trilery, www.okram.fr.)
Ohýbanie:
Skloňovanie (deklinácie, pády):
● jednotné číslo (singulár): 1. (nominatív) jeden: miestopisčík 2. (genitív) bez: živočíchopisca 3. (datív) k/ku: miestopisčíkovi 4. (akuzatív) vidím: miestopisčíka 5. (vokatív) hejže ktože/čože: miestopisčíku 6. (lokál) o: miestopisčíkovi 7. (inštrumentál) s/so: miestopisčíkom
● množné číslo (plurál): 1. (nominatív) viaceré: miestopisčíci, miestopisčíkovia 2. (genitív) bez: miestopisčíkov 3. (datív) k/ku: miestopisčíkom 4. (akuzatív) vidím: miestopisčíkov 5. (vokatív) hejže ktože/čože: miestopisčíci, miestopisčíkovia 6. (lokál) o: miestopisčíkoch 7. (inštrumentál) s/so: miestopisčíkmi
Cudzojazyčné preklady:
Angličtina / English (EN; translation): topographer; chronicler
Čeština / Czech (CZ): místopisec; kronikář
Slovníková evidencia: 2022
Ozrejmovač slov
www.okram.frNavrhnite doplnok
Chýba tu nejaké slovo?
Požiadajte o nové vysvetlenia cez rýchly formulár: