Slová začínajúce na:
S, Š
Ozrejmovač slov
www.okram.frS
sekretológ
podstatné meno (substantívum) ● mužský rod (maskulínum)
1. Skúmateľ sekrétov; katarológ.
2. Skúmateľ tajomstiev a tajomna; tajomnológ; okultológ; klandestinológ.
Ukážky:
V príprave. (Zdroj: J∙ Okram - mysteriózne trilery s humorným nádychom - www.okram.fr.)
Ohýbanie:
Skloňovanie (deklinácie, pády):
● jednotné číslo (singulár): 1. (nominatív) jeden: sekretológ 2. (genitív) bez: sekretológa 3. (datív) k/ku: sekretológovi 4. (akuzatív) vidím: sekretológa 5. (vokatív) hejže ktože/čože: sekretológu 6. (lokál) o: sekretológovi 7. (inštrumentál) s/so: sekretológom
● množné číslo (plurál): 1. (nominatív) viacerí: sekretológovia 2. (genitív) bez: sekretológov 3. (datív) k/ku: sekretológom 4. (akuzatív) vidím: sekretológov 5. (vokatív) hejže ktože/čože: sekretológovia 6. (lokál) o: sekretológoch 7. (inštrumentál) s/so: sekretológmi
Cudzojazyčné preklady:
Angličtina / English (EN; translation): secretologist; clandestinologist; occultologist
Sinister
podstatné meno (substantívum) ● osobné meno ● mužský rod (maskulínum)
Mužské meno zodpovedajúce menu Félix (Félix << latinsky felix = šťastný << latinsky sinister = prospešný, priaznivý, nádejný, šťastný, na strane srdca). Z dôvodov gréckeho vplyvu sa slovo sinister začalo chápať aj v zmysle ľavostranný >> na strane slabšej ruky >> nepriaznivý, zlovestný, čo je prevažujúce ponímanie významu najmä v anglofónnom prostredí. V prípade románového hrdinu menom Dr∙ Sinister Barton máme do činenia s prvou významovou líniou (t∙j∙ šťaslivec). Takéto zakódované meno mu zámerne vymysleli jeho rodičia podľa otcovského mena Félix. Prečo bolo potrebné zakamuflovať nielen prvé meno ale aj priezvisko, to ostáva zahalené tajomstvom. Doktor Barton už celé roky pátra po náznakoch pravdy, pretože opatrný rodičovský pár neskôr záhadne zmizol kdesi v karpatských divočinách...
Ukážky:
1. —Zakrákanie znamená narušiteľa či nebezpečie. Raz, to je nepriateľ na obzore. Dvakrát, nepriateľ na sto metrov. Trikrát, problém sa bezprostredne blíži. Tento druh vtáka je mimoriadne hlasovo nadaný, však Garvin?
—Neotrrravuj dôstojného pána zbytočnými drrrrístmi, Sinisterrrko!— ozval sa Garvin hlasom babičky Estely.
2. Návšteva v byte uznávaného logopéda, doktora Sinistera Bartona, sa nekonečne preťahovala.
3. —Mamka, treba mi pišať...
Mamka nedokázala skryť vrcholné prekvapenie:
—A čo si tam prepána robil celú hodinu predtým?? No chápete to?— obrátila sa neveriacky na babičku Estelu. Tá sa iba šibalsky usmiala:
—Ale áno, mladá panička, chápem, dobre chápem... Asi sa mu hentam zapáčilo, a či nie? Veď aj náš Sinisterko dnuká trávieva hodiny...— žmurkla na Bruna a opäť mu podávala kľúč.
Zdroj: J∙ Okram - www.okram.fr. Doktor Sinister Barton patrí medzi hlavných protagonistov zo série humorných mysterióznych trilerov, ktorá zahŕňa napríklad nasledovné príbehy:
Ohýbanie:
Skloňovanie (deklinácie, pády):
● jednotné číslo (singulár): 1. (nominatív) jeden: Sinister 2. (genitív) bez: Sinistera 3. (datív) k/ku: Sinisterovi 4. (akuzatív) vidím: Sinistera 5. (vokatív) hejže ktože/čože: Sinistere, Sinisteru 6. (lokál) o: Sinisterovi 7. (inštrumentál) s/so: Sinisterom
● množné číslo (plurál): 1. (nominatív) viacerí: Sinisterovia 2. (genitív) bez: Sinisterov 3. (datív) k/ku: Sinisterom 4. (akuzatív) vidím: Sinisterov 5. (vokatív) hejže ktože/čože: Sinisterovia 6. (lokál) o: Sinisteroch 7. (inštrumentál) s/so: Sinistermi
Zdrobneniny a domáce prezývky: Sinisterko
Cudzojazyčné preklady:
Angličtina / English (EN; translation): Sinister; Sinnie
Čeština / Czech (CZ): Sinister; Sinistr; Sinisterko
soplota
podstatné meno (substantívum) ● ženský rod (feminínum)
Komplikácia; nepríjemnosť; trampota; nevďačná robota; sopľavosť.
Ukážky:
V príprave. (Zdroj: J∙ Okram - mysteriózne trilery, www.okram.fr.)
Ohýbanie:
Skloňovanie (deklinácie, pády):
● jednotné číslo (singulár): 1. (nominatív) jedna: soplota 2. (genitív) bez: soploty 3. (datív) k/ku: soplote 4. (akuzatív) vidím: soplotu 5. (vokatív) ktože/čože: soploto 6. (lokál) o: soplote 7. (inštrumentál) s/so: soplotou
● množné číslo (plurál): 1. (nominatív) viaceré: soploty 2. (genitív) bez: soplotôt 3. (datív) k/ku: soplotám 4. (akuzatív) vidím: soploty 5. (vokatív) ktože/čože: soploty 6. (lokál) o: soplotách 7. (inštrumentál) s/so: soplotami
Cudzojazyčné preklady:
Angličtina / English (EN; translation): -
Čeština / Czech (CZ, překlad): soplota
spracovací
prídavné meno (adjektívum)
Slúžiaci na spracovanie, prejavujúci sa počas spracovania, alebo inak sa týkajúci spracovania; procesný; technologický; spracovateľský; procedurálny.
Ukážky:
TAJOMSTVÁ ÚSPECHU ● T-1. Nerozváravé zemiaky. Nie je zemiak ako zemiak. Pri daktorých jedlách (napr. kuľaša, pyré) sú rozdiely medzi sortami menej badateľné. Pri bartonských plackách sa však odlišné spracovacie vlastnosti prejavia naplno. (Zdroj: J∙ Okram - Zemiakové placky bartonské ● KUCHÁRSKY RECEPT.)
Ohýbanie:
Skloňovanie (deklinácie, pády) - mužský rod (maskulína):
● jednotné číslo (singulár): 1. (nominatív) jeden: spracovací 2. (genitív) bez: spracovacieho 3. (datív) k/ku: spracovaciemu 4. (akuzatív) vidím životného / neživotný: spracovacieho / spracovací 5. (vokatív) hejže ktože/čože: spracovací 6. (lokál) o: spracovacom 7. (inštrumentál) s/so: spracovacím
● množné číslo (plurál): 1. (nominatív) viacerí životní / viaceré neživotné: spracovací / spracovacie 2. (genitív) bez: spracovacích 3. (datív) k/ku: spracovacím 4. (akuzatív) vidím životných / neživotné: spracovacích / spracovacie 5. (vokatív) hejže ktože/čože životné / neživ∙: spracovací / spracovacie 6. (lokál) o: spracovacích 7. (inštrumentál) s/so: spracovacími
Skloňovanie (deklinácie, pády) - ženský rod (feminína):
● jednotné číslo (singulár): 1. (nominatív) jedna: spracovacia 2. (genitív) bez: spracovacej 3. (datív) k/ku: spracovacej 4. (akuzatív) vidím: spracovaciu 5. (vokatív) hejže ktože/čože: spracovacia 6. (lokál) o: spracovacej 7. (inštrumentál) s/so: spracovacou
● množné číslo (plurál): 1. (nominatív) viaceré: spracovacie 2. (genitív) bez: spracovacích 3. (datív) k/ku: spracovacím 4. (akuzatív) vidím: spracovacie 5. (vokatív) hejže ktože/čože: spracovacie 6. (lokál) o: spracovacích 7. (inštrumentál) s/so: spracovacími
Skloňovanie (deklinácie, pády) - stredný rod (neutrá):
● jednotné číslo (singulár): 1. (nominatív) jedno: spracovacie 2. (genitív) bez: spracovacieho 3. (datív) k/ku: spracovacím 4. (akuzatív) vidím: spracovacie 5. (vokatív) hejže ktože/čože: spracovacie 6. (lokál) o: spracovacom 7. (inštrumentál) s/so: spracovacím
● množné číslo (plurál): 1. (nominatív) viaceré: spracovacie 2. (genitív) bez: spracovacích 3. (datív) k/ku: spracovacím 4. (akuzatív) vidím: spracovacie 5. (vokatív) hejže ktože/čože: spracovacie 6. (lokál) o: spracovacích 7. (inštrumentál) s/so: spracovacími
Stupňovanie (gradácia) - mužský rod (maskulína):
● jednotné číslo (singulár): 1. (základný stupeň, pozitív) jeden: spracovací 2. (porovnávací stupeň, komparatív) jeden: spracovacejší 3. (najvyšší stupeň, superlatív) jeden: najspracovacejší, najsamspracovací, najsamspracovacejší
● množné číslo (plurál): 1. (základný stupeň, pozitív) viacerí životní / viaceré neživotné: spracovací / spracovacie 2. (porovnávací stupeň, komparatív) viacerí životní / viaceré neživotné: spracovacejší / spracovacejšie 3. (najvyšší stupeň, superlatív) viacerí životní / viaceré neživotné: najspracovacejší, najsamspracovací, najsamspracovacejší / najspracovacejšie, najsamspracovacie, najsamspracovacejšie
Stupňovanie (gradácia) - ženský rod (feminína):
● jednotné číslo (singulár): 1. (základný stupeň, pozitív) jedna: spracovacia 2. (porovnávací stupeň, komparatív) jedna: spracovacejšia 3. (najvyšší stupeň, superlatív) jedna: najspracovacejšia, najsamspracovacia, najsamspracovacejšia
● množné číslo (plurál): 1. (základný stupeň, pozitív) viaceré: spracovacie 2. (porovnávací stupeň, komparatív) viaceré: spracovacejšie 3. (najvyšší stupeň, superlatív) viaceré: najspracovacejšie, najsamspracovacie, najsamspracovacejšie
Stupňovanie (gradácia) - stredný rod (neutrá):
● jednotné číslo (singulár): 1. (základný stupeň, pozitív) jedno: spracovacie 2. (porovnávací stupeň, komparatív) jedno: spracovacejšie 3. (najvyšší stupeň, superlatív) jedno: najspracovacejšie, najsamspracovacie, najsamspracovacejšie
● množné číslo (plurál): 1. (základný stupeň, pozitív) viaceré: spracovacie 2. (porovnávací stupeň, komparatív) viaceré: spracovacejšie 3. (najvyšší stupeň, superlatív) viaceré: najspracovacejšie, najsamspracovacie, najsamspracovacejšie
Stupňovanie neporovnávacie (nekomparatívna gradácia) - zoslabujúce (elatívy atenuačné): málospracovací, slabospracovací, nízkospracovací
Stupňovanie neporovnávacie (nekomparatívna gradácia) - zosilňujúce (elatívy roboračné): vysokospracovací, superspracovací, megaspracovací
Rozvíjanie, spresňovanie a triedenie - kompozitá elaboračné, špecifikačné a klasifikačné: celospracovací, polospracovací, plnospracovací, drobnospracovací, mikrospracovací, makrospracovací, veľkospracovací, priamospracovací, nepriamospracovací, predspracovací, pospracovací, včasnospracovací, pozdnospracovací, samospracovací, strojospracovací, kovospracovací, plastospracovací
Opak / zápor / negácia / výluka (opozitum, antonymum, negatívum, exkluzívum): nespracovací, mimospracovací
Zvrátenie, odčinenie (reverzia): odspracovací
Opakovanie, obnova (repetícia, reštitúcia): znovuspracovací, respracovací, prespracovací
Cudzojazyčné preklady:
Čeština / Czech (CZ; překlad): zpracovací; procesní; zpracovatelský
Angličtina / English (EN; translation): processing; processing-related; processual; procedural
spudingovatenie
podstatné meno (substantívum) ● stredný rod (neutrum)
Premena na puding alebo pudingu podobnú hmotu; nadobudnutie rôsolovitých alebo kašovitých vlastností.
Ukážky:
Pri plackozáchranárskych manévroch sa vyhýbame hladkej múke (zvýšené riziko spudingovatenia a vzniku mazľavej pasty), omnoho účinnejšia býva polohrubá. (Zdroj: J∙ Okram - Zemiakové placky bartonské ● KUCHÁRSKY RECEPT.)
Ohýbanie:
Skloňovanie (deklinácie, pády):
● jednotné číslo (singulár): 1. (nominatív) jedno: spudingovatenie 2. (genitív) bez: spudingovatenia 3. (datív) k/ku: spudingovateniu 4. (akuzatív) vidím: spudingovatenie 5. (vokatív) hejže ktože/čože: spudingovatenie, spudingovateniu 6. (lokál) o: spudingovatení 7. (inštrumentál) s/so: spudingovatením
● množné číslo (plurál): 1. (nominatív) viaceré: spudingovatenia 2. (genitív) bez: spudingovatení 3. (datív) k/ku: spudingovateniam 4. (akuzatív) vidím: spudingovatenia 5. (vokatív) hejže ktože/čože: spudingovatenia 6. (lokál) o: spudingovateniach 7. (inštrumentál) s/so: spudingovateniami
Cudzojazyčné preklady:
Čeština / Czech (CZ): zpudingovatění; zpudinkovatění
Angličtina / English (EN; translation): turning into pudding; pudding-likisation / pudding-likization; puddingisation / puddingization
starodom
podstatné meno (substantívum) ● mužský rod (maskulínum)
Opak novostavby: starý dom; staromódny dom; zabývaná klasická stavba; tradičné sídlo v starobylom štýle.
Ukážky:
Jeden prítok bol určite na vodu, ale čo ostatné tri? Na kakao, sirup a malinovku..., žartovne rozmýšľal Bruno. Všimol si, že dve vodovodné rúrky niesli červený prstenec, jedna modrý, a posledná ostávala neoznačená. Hm, dvakrát teplá voda, raz studená, ...a žeby predsa to kakao? Má si robiť nádeje na sladkomliečnu pochúťku? Veď v tomto kúzelnom starodome sa všetko zdalo možné. Hoci, po poriadnejšom prehodnotení... Veď taký obstarožný poloplešatec ako doktor Barton asi uprednostňoval poriadne dohorka pripálenú kávu... (Zdroj: J∙ Okram - Záhada zaboreného kľúča.)
Ohýbanie:
Skloňovanie (deklinácie, pády):
● jednotné číslo (singulár): 1. (nominatív) jeden: starodom 2. (genitív) bez: starodomu 3. (datív) k/ku: starodomu 4. (akuzatív) vidím: starodom 5. (vokatív) hejže ktože/čože: starodome, starodomu 6. (lokál) o: starodome 7. (inštrumentál) s/so: starodomom
● množné číslo (plurál): 1. (nominatív) viacerí: starodomy 2. (genitív) bez: starodomov 3. (datív) k/ku: starodomom 4. (akuzatív) vidím: starodomy 5. (vokatív) hejže ktože/čože: starodomy 6. (lokál) o: starodomoch 7. (inštrumentál) s/so: starodomami
Cudzojazyčné preklady:
Angličtina / English (EN; translation): oldhouse; old house
strúhanie
podstatné meno (substantívum) ● stredný rod (neutrum)
1. Rozrezávanie na menšie kúsky alebo rozotieranie na kašu pomocou strúhadla alebo šúchaním o drapľavý povrch (strúhanie zemiakov).
2. Zaostrovanie alebo zašpicaťovanie / zahrocovanie konca pomocou noža alebo orezávača; ostrenie; ostruhávanie; zastruhávanie; zastruhovanie (napr· strúhanie ceruzy / opekacích palíc / kolíkov).
3. Povrchové orezávanie alebo tvarovanie povrchu pomocou čepele; hobľovanie; stružlenie; stružlikanie; zostruhovanie; pristruhovanie (napr· strúhanie koryta / šindľov / brvien).
4. Vyrezávanie z nejakého materiálu, vystruhávanie (napr· strúhanie drevených sošiek / bábik / varešiek).
5. Preukazovanie, naznačovanie, robenie, znázorňovanie, vytváranie niečoho v prenesenom či expresívnom význame (napr· strúhanie posmeškov / grimás / kyslých ksichtov / poklôn / afektovaných póz / tanečných kreácií, ...).
6. Hádzanie alebo udieranie v prenesenom alebo expresívnom význame (strúhanie faciek / kameňov); pranie; šmáranie - najmä ak ide o opis omnoho bežnejšieho dokonavého slovesného tvaru (ako napr· struhnúť facku; zaprať / šmariť / struhnúť skalu do niekoho / niečoho; do stromu struhol blesk; a pod·).
7. Chorobná chôdza, pri ktorej si človek alebo zviera odiera alebo ešte silnejšie kaličí jednou nohou druhú.
Ukážky:
Možné je i kombinovať rôzne hrúbky strúhania, poprípade nechávať v ceste nedostrúhané zemiakové hrudy. (Zdroj: J∙ Okram - Zemiakové placky bartonské ● KUCHÁRSKY RECEPT.)
Ohýbanie:
Skloňovanie (deklinácie, pády):
● jednotné číslo (singulár): 1. (nominatív) jeden: strúhanie 2. (genitív) bez: strúhania 3. (datív) k/ku: strúhaniu 4. (akuzatív) vidím: strúhanie 5. (vokatív) hejže ktože/čože: strúhanie, strúhaniu 6. (lokál) o: strúhaní 7. (inštrumentál) s/so: strúhaním
● množné číslo (plurál): 1. (nominatív) viaceré: strúhania 2. (genitív) bez: strúhaní 3. (datív) k/ku: strúhaniam 4. (akuzatív) vidím: strúhania 5. (vokatív) hejže ktože/čože: strúhania 6. (lokál) o: strúhaniach 7. (inštrumentál) s/so: strúhaniami
Cudzojazyčné preklady:
Angličtina / English (EN; translation): grating
Čeština / Czech (CZ): strouhání
Š
šantiaľ
podstatné meno (substantívum) ● mužský rod (maskulínum)
Hravý, šantivý človek alebo zviera.
Ohýbanie:
Skloňovanie (deklinácie, pády):
● jednotné číslo (singulár): 1. (nominatív) jeden: šantiaľ 2. (genitív) bez: šantiaľa 3. (datív) k/ku: šantiaľovi 4. (akuzatív) vidím: šantiaľa 5. (vokatív) hejže ktože/čože: šantiaľu 6. (lokál) o: šantiaľovi 7. (inštrumentál) s/so: šantiaľom
● množné číslo (plurál): 1. (nominatív) viacerí: šantiali, šantiaľovia 2. (genitív) bez: šantiaľov 3. (datív) k/ku: šantiaľom 4. (akuzatív) vidím: šantiaľov 5. (vokatív) hejže ktože/čože: šantiali, šantiaľovia 6. (lokál) o: šantiaľoch 7. (inštrumentál) s/so: šantiaľmi
Cudzojazyčné preklady:
Angličtina / English (EN; translation): frolo; frollo; frollie
štvrťkoliesko
podstatné meno (substantívum) ● stredný rod (neutrum)
Štvrtina malého kolesa / rezu / okrúhleho krajca; štvrťokruh.
Ukážky:
Buď nepridávame nič viac, alebo primiešame jeden či viacero z nasledovných doplnkov: štipku soli; olej; hrubo narezanú slaninu; nahrubo pokrájanú cibuľu; hrubšie kusy tofu; štvrťkolieska klobásy a pod∙ (hrubým sekaním rozumieme ½ až 1 cm kocky či pásy). (Zdroj: J∙ Okram - Zemiakové placky bartonské ● KUCHÁRSKY RECEPT.)
Ohýbanie:
Skloňovanie (deklinácie, pády):
● jednotné číslo (singulár): 1. (nominatív) jedno: štvrťkoliesko 2. (genitív) bez: štvrťkolieska 3. (datív) k/ku: štvrťkoliesku 4. (akuzatív) vidím: preprint 5. (vokatív) hejže ktože/čože: štvrťkoliesko, štvrťkoliesku 6. (lokál) o: štvrťkoliesku 7. (inštrumentál) s/so: štvrťkolieskom
● množné číslo (plurál): 1. (nominatív) viaceré: štvrťkolieska 2. (genitív) bez: štvrťkoliesok 3. (datív) k/ku: štvrťkolieskam 4. (akuzatív) vidím: štvrťkolieska 5. (vokatív) hejže ktože/čože: štvrťkolieska 6. (lokál) o: štvrťkolieskach 7. (inštrumentál) s/so: štvrťkolieskami
Cudzojazyčné preklady:
Angličtina / English (EN; translation): quarter-circle; quarter-wheel; quarter-slice
Čeština / Czech (CZ): čtvrtkolečko
Navrhnite doplnok
Chýba tu nejaké slovo?
Požiadajte o nové vysvetlenia cez rýchly formulár:
Neobvyklé a zriedkavé slová
Vysvetľovač slov Juliona Okrama je stručným slovníkom nezvyčajných, neštandardných a odborných slov, ktoré sa objavujú v mysterióznych thrilleroch a sci-fi dobrodružstvách. Tento lexikón obsahuje málo známe alebo vymyslené geografické názvy, vedecké termíny, slang, rôzne odborné žargóny, archaizmy, nárečia, neologizmy, zložené výrazy, atď⋅. Nájdite si tu definície slov, alternatívne významy, príležitostné poznámky o etymológii a slovných kmeňoch, či kontextové poznámky súvisiace s príslušným príbehom. Celá slovná zásoba sa dá prezerať, prehľadávať i vyhľadávať online. Čitatelia, ktorí potrebujú prejsť do režimu offline, pracovať bez internetového pripojenia, alebo chcú mať po ruke tlačenú referenciu, môžu si stiahnuť tento úplný glosár ako tlačiteľnú príručku vo formáte PDF.